Vitajte na blogu OPolitike, kde píšem o politike ( o čom inom by som mal? )
Ak vás ktorýkoľvek článok, mapa či dáta na stránke o politike zaujímajú, môžete mi kedykoľvek napísať priamo na email ( kontakt ). Zároveň, keďže nepíšem úplne pravidelne (pretože blog o politike je moje hobby, a snažím sa nepracovať 27/9), ak chcete dostávať najnovšie články priamo na email, prihláste sa do newslettra ( prihlásiť ). Nebudem vás spamovať. Sľubujem. Budem vždy rád, ak budete moje články šítiť ďalej, diskutovať, alebo mi napíšete, v čom sa mýlim.
Moje články a eseje sú o komunikácií, o dátach, o logike, sú to návody, odkazy a vysvetlenia k čoraz zložitejšiemu svetu politiky na Slovensku.
Matúš Záhradník, autor blogu OPolitike
Prečo píšem o politike?
Keďže sa už 5 rokov venujem komunikácií z pohľadu dát, rád by som svoje postrehy odovzdal, a najlepšie tým, ktorí by chceli jedného dňa kandidovať. Je mi úprimne jedno či v národnej, regionálnej alebo v komunálnej úrovni. Preferujem však komunálnu.
Prečo práve komunálnu? Lokálna politika dokázateľne najviac vplýva na spokojnosť ľudí. Účinná a efektívna komunálna politika zabezpečuje kvalitné vzdelanie pre deti, sociálnu dostupnosť všetkých životných potrieb aj dostatočnú starostlivosť o čistotu životného prostredia.
Sú to veci, ktoré keď nefungujú, tak vás najčastejšie vytočia do nepríčenosti. Sú to rozbité chodníky, odpadky popri ceste, pomaľované zástavky, zasprejované fasády a ovzdušie plné smogu. Málokto si vie spojiť, že na tieto podmienky vplýva niečo také jednoduché, ako voľba správnych ľudí raz za 4 roky. Ľudí, ktorí budú zodpovedať za vaše najbližšie okolie.
O čom sú články OPolitike?
Veľkú časť prípravy mojich textov o politike zaberajú dáta. Grafy a mapy , a mapy teda konkrétne k volebným výsledkom , ekonomickej situácií ľudí na Slovensku. Sú tiež aj k zaujímavostiam, ktoré som sám prepočítal – ako napríklad vzdialenosť obcí od administratívnych centier okresov a krajov na Slovensku. Ďalším typom príspevkov sú dáta a politický marketing. Medzi články tohto typu patrí diskusia o tom, prečo meriame všetko dôležité cez priemernú mzdu , ktorá je pre 60% populácie neuchopiteľná.
Venujem sa pomerne často aj vysvetľovaniu prieskumov. Či už sa jedná
o váhy parametrov, cez ktoré tvoria reprezentatívnu vzorku
alebo
prehľad metód zberu
(CAWI, CAPI, CATI). Poukázal som rovnako aj na fakt, že
poznateľnosť a dôveryhodnosť politikov
sa nemusí priamo prenášať do preferencií. K prieskumom som robil aj jedno
väčšie porovnanie presnosti prieskumov pred voľbami
, z ktorého mi vyšla relatívne nízka priemerná odchýlka pre všetky agentúry, ktoré sa predvolebných prieskumov zúčastnili.
A občas mi trochu aj ujde, a ja sa zapojím do politickej diskusie ostrejšie: ako keď si nemyslím, že
je racionálne, že politika bude bez konfliktov
, keď samotné prostredie vytvára tlak na vládu za každých okolností. A tak isto, keď sa mi nepáči
politický marketing konkrétnych politikov, ktorí si pomýlili profesiu
, a namiesto politiky na svojich sociálnych sieťach zdieľajú fotografie v plavkách na pláži, na bicykli, na horách so psom a pod.
Ako som sa dostal k blogovaniu?
Moje články OPolitike som začal tvoriť po tom, čo som chcel rôzne blogoviská na SME.sk a DennikN.sk prepojiť na vlastnej platforme. DennikN mi poskytol platformu napísať, toho času pred komunálnymi voľbami 2018, môj najvirálnejší článok o tom, ako neprehrať svoju prvú volebnú kampaň . Istého času ma tiež bavilo mapovať skreslenia a chyby v úsudku populácie , vďaka ktorým si nesprávne vyberáme vo voľbách .
No a potom som samozrejme napísal najväčší omyl o politike vo svojom živote. Hneď po zvolení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskeho v 2019 , som ho označil za nekompetentného lídra. Vtedy som si myslel, že o politike viem veľa (viem i dnes málo), a použil som jeho politickú neskúsenosť ako varovanie pre Slovensko. Nemohol som tušiť, že o niečo málo rokov dokáže mne i celému svetu, že sme sa mýlili, a to za cenu veľkého utrpenia Ukrajiny po barbarskej invázii z Ruska. Ospravedlnenie prekladané zúfalstvom som publikoval 2 dni po útoku pod názvom “ Krajina hrdinov “, a ťažší text som nikdy nepísal.
Ak ma niečo písanie textov o politike naučilo, tak je to fakt, že veci sú komplikovanejšie, ako je ich možné v 600 znakoch pravidelne ľuďom naservírovať.
Ďakujem vám preto za trpezlivosť, aj za to, že ste sa dočítali až sem.
M.